Ak by sa ľudia pozreli do zrkadla, zbadali by osobu, ktorá je zodpovedná za naplnenie väčšiny ich modlitieb.

Každý človek raz zomrie, no nie každý skutočne žije.

Sprav to alebo to nesprav. Neexistuje žiadne skúsim.

Sme tým, kým sme sa rozhodli byť.

Život nie je o počte nádychov, ale o chvíľach, ktoré Vám berú dych.

Nedovoľ, aby ti niekto dal pocítiť, že si nezaslúžiš to, čo chceš.

Nie sú to naše schopnosti, ktoré ukážu kým v skutočnosti sme… ale naše rozhodnutia.

Nedovoľ, aby ti niekto hovoril, že niečo nedokážeš, dokonca ani ja. Rozumieš?! Ak máš sen, musíš ho ochraňovať. Ľudia niečo nevedia spraviť sami, a tak ti budú rozprávať, že to nedokážeš tiež. Ak niečo chceš, choď a vezmi si to. Bodka.

Spoznávať svet i nebezpečie, ktoré prinesie, prekonávať hranice, zbližovať sa, spoznávať druhých a cítiť. TO JE ZMYSLOM ŽIVOTA.

Nemôžeš žiť svoj život pre potešenie ostatných. Rozhodovať by si sa mal podľa seba.

Všetko, čo musíme urobiť je rozhodnúť sa, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný.

To čo robíš práve teraz je to, na čom záleží.

Naše životy sú formované príležitosťami, dokonca aj tými, ktoré zmeškáme.

Úžasní ľudia sa nerodia úžasnými. Stanú sa nimi.

Ja stále verím v raj. Teraz ale viem, že to nie je nejaké miesto, ktoré môžete hľadať, pretože sa nenachádza tam kam smerujete. Je to o tom, ako sa cítite v daný okamih vo Vašom živote, keď ste niečoho súčasťou a keď zistíte, že to trvá večne.

Až keď nájdeš mier vo svojom vnútri, až vtedy objavíš skutočné spojenie s ostatnými.

Viem čo musím urobiť teraz. Musím aj naďalej zhlboka dýchať, pretože zajtra opäť vyjde slnko. Kto vie čo môže príliv priniesť?

Život je príliš rýchly. Ak sa nezastavíš a nepoobzeráš okolo seba aspoň raz za čas, mohol by ti ujsť.

Ty nie si tvoja práca. Nie si ani tvoje bankové konto. Nie si auto, ktoré šoféruješ a tiež nie si obsah tvojej peňaženky.

Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale skôr úsudok, že je niečo dôležitejšie ako samotný strach. Statoční nemôžu žiť večne, ale opatrní nežijú vôbec.

Ja som pánom svojho osudu, ja som kapitánom svojej duše.

Leave me a smile just warm enough to spend a million golden afternoons in.

Closely related species of birds are also chromosomally similar.

Man as an individual is a genius. But men in the mass form the headless monster, a great, brutish idiot that goes where prodded.

Man is never always happy, and very often only a brief period of happiness is granted him in this world; so why escape from this dream which cannot last long?

I believe all positive things and negative things are valuable because they shape you.

Reagan's approach will achieve one of the basic goals of the conservative: Things remain basically the same. The rich stay rich and the poor stay poor, or even a little poorer.

You hear people saying, 'Oh I'm so tired, I've had enough of Cannes.' How can you have enough of Cannes? It's just the best place to be, like a fairytale.

And, after all, what is a lie? 'Tis but the truth in a masquerade.

People ask me if I left the lyrics open to ambiguity. Of course I did. I wanted to make a whole series of complex statements. The lyrics had to do with the state of society at the time.

My first two books, 'Letters to a Young Brother' and 'Letters to a Young Sister,' were... distributed pretty widely. Judges in juvenile justice facilities started citing the book as required reading.

The worse the man the better the soldier. If soldiers be not corrupt they ought to be made so.

Is the raggle-taggle Brangelina tribe any more bogus than that of the landlocked yummy mummy who believes that she can drop half a dozen brats and still keep a modest carbon footprint? I don't think so.

Cultivators are the most valuable citizens they are tied to their country.

I'm the luckiest unlucky person.

If you think about $7.25 an hour, that's $290 a week. It's inhumane to have that kind of wage.

You don't have to be old in America to say of a world you lived in: That world is gone.

Duty is too often what one expects from others and not what one does.

The aspect of kind of living in your imagination and creating a more romantic vision of the world than the reality that you're given - that's definitely something I can sort of relate to.

Standing in front of our hallway mirror, I am practising a few poses - one leg artfully bent, the opposite shoulder up - when the man of the house strides in and decides to share: a) I look like I have dislocated my shoulder and b) Has anyone ever told me I strongly resemble Tom Cruise?

I never really thought about myself being in really big movies at all. In fact, I always though I'd do, I don't know, smaller movies is not quite the right word, but more character-oriented, dramatic things. I took myself a little bit seriously.

I have to be socially aware; I feel like that's my job.

Within reason, I can write what I like and spend as long doing it as is necessary. That is a luxury beyond price.

The only way I hear gossip is if it's big enough and loud enough for my friends to bring it up to me. Or if it's, like, a big untrue ordeal from my publicist - and she hates making that phone call!

When the characters are really alive before their author, the latter does nothing but follow them in their action, in their words, in the situations which they suggest to him.